Bill Cosby: Himself (1983)

.
Bill Cosby, milovaná televízna hviezda a národný poklad Ameriky, začínal stojákmi a túto formu umenia vypracoval na majstrovskú úroveň, ktorú tu máte možnosť vidieť na vlastné oči obrazom aj titulkami a dá sa považovať za jeho vrchol aj za jeden z vrcholov svetovej komédie na stojáka. Bill tu rozpráva o víkendovej zábave, drogách, alkohole, pijanoch, o pobyte u zubára, o svojej rodine, o pôrode, deťoch, ich výchove, o rodičoch, starých rodičoch... Hoci tu Bill nespomína žiaden rasizmus, sex, politiku, nepoužíva vulgarizmy, len štyrikrát slovo zadok (v angličtine je to ešte jemnejšie pozadie) a raz slovo debil (alebo aj jemnejšie somár), toto je skutočný a “drsnejší“ Cosby ako ho nepoznáte z televízie. Stoják je vhodný pre každého, môže si ho spolu pozrieť celá rodina a ešte sa na tom aj dobre zabaví a je dosť možné, že sa pri ňom niektorí budú váľať aj od smiechu
.
S týmto stojákom, ktorý je vlastne sedák, pretože tu väčšinou sedí na stoličke uprostred pódia, robil Bill šnúru koncertov od júna 1982, pričom v decembri 1982 vydal jeho zvukový album pod názvom “Bill Cosby: Osobne“ (Bill Cosby: Himself) a neskôr pod rovnakým názvom bol vydaný tento stoják na obrazovom zázname 20. mája 1983, ktorý bol natáčaný v Kanade, v provincii Ontario, v meste Hamilton, v Divadle Hamiltonského námestia. No a premiéra prekladu v slovenských a českých končinách je tu presne o 28 rokov od vydania tohto obrazového záznamu, dňa 20. mája 2011.
.
Mnohé veci spomenuté v tomto stojáku boli onedlho na základe Billovho nápadu použité v novom televíznom sitkome (situačná komédia) pod názvom “Cosbyho predstavenie“ (The Cosby Show) o rodine Huxtablovcov a tento stoják sa tak stal akoby jeho pilotným dielom. Teraz už legendárny sitkom sa vysielal každý týždeň na stanici NBC od roku 1984 do roku 1992 a stal sa najsledovanejším a “revolučne“ úspešným nielen v Amerike, ale aj vo svete, vysielal sa dosť dlho aj na Slovensku (všetkých 8 sérií v sk dabingu na STV a Markíze), aj v Čechách (cz dabing na Nove). Hoci je sitkom celkom v pohode (zopár prvých dielov, ktoré vychádzali zo stojáku si udržalo vysokú latku, potom to kleslo), ale je to nudnejší odvar tohto stojáku, aj keď berieme ohľad na to, že sitkom je odlišná forma komédie ako stoják.
.
Podobný úspešný postup, ktorým prešli z tém používaných na stojákoch do televízneho sitkomu mali Jerry Seinfeld so svojím “Seinfeldom“ (´89-´98, sitkom s banálnymi situáciami, v ktorom hrá seba ako karikatúru stojákového komika/ sitkom patrí medzi najsledovanejšie v USA a pôsobil ako kultúrny fenomén), Roseanne Barr(ová) so svojou “Roseanne“ (´88-´97, pracujúca žena s nízkym príjmom, ktorá je hlavou rodiny), Tim Allen so svojim “Vylepšením domu“ (´91-´99, názov sa myslel nielen ako vylepšovanie domu, ale aj života s rodinou, priateľmi, prácou, školou/ v našich končinách ako Kutil Tim), Ray Romano so svojím “Raymonda má každý rád“ (´96-´05, založené na skutočných situáciach Raya). Všetky tieto sitkomy sa vysielali aj v našich končinách v dabingu.
.
Ešte na vysvetlenie, aby sa to nemiešalo: Prvý sitkom “Predstavenie Billa Cosbyho“ (The Bill Cosby Show), vysielaný v rokoch 1969-´71 bol o Chetovi Kincaidovi, učiteľovi telesnej výchovy na strednej škole v LA a bol to prvý komediálny seriál, kde hral černoch vo svojom programe pod svojím menom. V prvej sérii mal vysokú sledovanosť, avšak v druhej začala klesať, až to zrušili. Ten druhý nasledujúci sitkom “Cosbyho predstavenie“ (The Cosby Show) s rodinou Huxtablovcov bol vysielaný v rokoch 1984-´92, u nás predstavený po slovensky ako “Show Billa Cosbyho“ a po česky ako “Cosby Show“.
.
Černoši v Amerike brali “Cosbyho predstavenie“ ako vymyslenú černošskú rodinu (v skutočnosti však také existovali a žili tak, Billovou pointou bolo práve toto ukázať mladým černochom, aby o tom vedeli) a naopak iný sitkom “Dobré časy“ (Good Times) zas za skutočnú černošskú rodinu, v ktorej videli preberať sociálne, politické a rasové otázky, čiže problémy chudobných černochov bývajúcich v bytovkách. Toto u Cosbyho nebolo, miesto toho tu videli zabezpečený černošský pár vo svojom vlastnom dome vychovávať deti “buržoázie“ a preberať problémy bohatých ľudí. Bavili sa, ale nemali k tomu vytvorený vzťah. Na jednej strane Cosbymu vytýkali, že sa v sitkome venuje len určitej časti černošskej populácie a na druhej ho chválili, že zobrazuje černochov, ktorí sú vzdelaní a úspešní v protiklade k väčšinovým rasistickým stereotypom. “Cosbyho predstavenie“, všeobecne považované za najlepšie televízne černošské predstavenie všetkých čias, veľká väčšina amerických černochov za také nepovažuje, ale ako za najlepšie televízne černošské predstavenie pre belochov na pozeranie, na ktoré môže byť černoch extrémne hrdý. Za jeden z najlepších televíznych černošských predstavení by sa podľa nich mohol považovať aj sitkom "Chrisa nemá nikto rád" (Everybody Hates Chris), ktorý je vytvorený na základe detstva Chrisa Rocka (na Markíze vysielaný v sk dabingu), mimochodom je paródiou na sitkom "Raymonda má každý rád" a v jednom diely stihli parodovať aj Billa a jeho "Cosbyho predstavenie".
.
Billov komediálna kariéra začala začiatkom 60-tych rokov v druhom ročníku na Chrámovej univerzite, keď dostal robotu v kaviarenskom klube, v ktorej obsluhoval za barovým stolom a zistil, že keď si ľudia užívajú rozhovory s obsluhou, tak nechávajú prepitné. Začal zbierať a rozprávať vtipy a učil sa ako ich vypracovať a natiahnuť. Keďže mu prepitné rástlo, skúsil to aj na pódiu a už tam aj zostal. Stojáky robil aj v ďalších kluboch a baroch Philadelphie, neskôr aj v známych nočných kluboch po celých Štátoch. Pár stojákov úspešne vydal na zvukových albumoch a vystupoval s nimi aj v televízii u Eda Sullivana a Johnnyho Carsona. V týchto časoch sa počas jedného vystúpenia v klube zoznámil aj so svojou ženou Camillou, s ktorou sa v 64-tom oženil a mal s ňou päť detí - Ennisa, Eriku, Erinn, Ensu a Evin, všetkým deťom dal mená na E, podľa slova excelentné (výborné). Billove stojáky boli vždy “nekonfliktné“, zamerané na väčšinové, teda belošské publikum. Budoval si povesť okrem iného vtipnými spomienkami na detstvo a mnoho Američanov bolo zvedavých, prečo Cosby vo svojich príbehoch nespomína rasu a nepoužíva ju ako tému. Ako Cosbyho úspech rástol, svoju voľbu materiálu si musel obhajovať pravidelne, napríklad aj tvrdením, "Biely človek počúva moje vystúpenie, smeje sa a myslí si, 'Áno, takto to vidím aj ja.' Dobre. On je biely. Ja som negrom. A obaja vidíme veci rovnako. To musí znamenať, že sme si podobní. Že? Takže takto robím pre dobré rasové vzťahy toľko ako ktokoľvek iný." V protiklade k Billovi tu bol ešte jeden veľký "revolučný" komik, Richard Pryor, ktorý v tom čase razil vo svojich stojákoch tiež takúto "nekonfliktnú" komédiu a pre ktorého bol Bill veľkým idolom. Časom však Richardovi tieto nekonfliktné témy nevyhovovali a začiatkom 70-tych rokov prešiel na témy, ktoré odrážali skutočný život černochov v Amerike vo vzťahu s väčšinovou belošskou populáciou, samotné vzťahy v černošskej komunite, chudobu, drogy, prostitúciu, sex, rasizmus. A v tejto oblasti dosiahol vrchol obľúbenosti, beloši ho chceli počúvať, vtedy tabu témy masa prijala a spolu s Billom Cosbym sa stali v tom čase jedinými černošskými komikmi, ktorí dokázali osloviť spoločné publikum zložené z černochov aj belochov.
.
V stojáku Bill spomína aj svojho stredného syna z piatich detí Ennisa a nasledovná skutočnosť, ktorá sa mu stala o 15 rokov neskôr dodáva spätne tomuto stojáku “horkú príchuť“. Ennis bol 16.01.1997 ako 27-ročný nezmyselne zavraždený 18-ročným ukrajinským prisťahovalcom Michailom Marchasevom, keď v nočných hodinách (cca 01:15 ráno) odstavil svoje auto na ceste medzištátnej diaľnice v Los Angeles, pretože si chcel vymeniť koleso s defektom na zelenom kabriolete Mercedese 600SL, registrovanom na otcovu produkčnú firmu. Mobilom zavolal svojej kamarátke, 47-ročnej scenáristke Stephanie Crane(ovej), za ktorou išiel a vysvetlil jej čo sa mu stalo, kde je a že bude meškať. Keďže to bolo na 10 minút od jej domu, vybrala sa za ním v norkovom kožuchu a po príchode nasmerovala svojho čierneho Jaguára so zapnutými svetlami na jeho koleso s defektom. Chvíľu sa s ním rozprávala a keďže bolo chladno, išla si sadnúť do auta. Ako Ennis koleso vymieňal, prišiel k nim Michail z blízkej reštaurácie, v ktorej bol zamestnaný. Pristúpil k Stephanienmu oknu, zaklopal naň, namieril na ňu pištoľ a skríkol, aby vystúpila z auta, lebo ju zabije. Vystrašená sa zamkla a dupnutím na plyn prešla asi 15 metrov, po pár minútach sa otočila aby sa vrátila a na osvetlenom priestore uvidela Ennisa na zemi v kaluži krvi a Michaila utekať ulicou. Privolaný policajt konštatoval smrť spôsobenú strelou do hlavy. Stephanie Michaila nevedela popísať, len že to je “biely odpad“ (všeobecný hanlivý výraz pre najchudobnejších, ekonomicky aj vzdelaním zanedbaných belochov), ktorý vyzeral ako na smrť odsúdený Sean Penn vo filme “Mŕtvy muž prichádza“ (Dead Man Walking). Až na základe médiami vypísanej odmeny za informácie vedúce k zatknutiu zabijaka sa ozval Michailov spolupracovník, ktorý im poskytol jeho meno a tvrdil, že Michail sa tej noci chválil, že pred prácou zastrelil černocha a bolo to vo všetkých správach. Podľa prokurátorov si Michail od Ennisa pýtal peniaze, Ennis mu ponúkol cigaretu, Michail ho však strelil do hlavy, pretože sa pohyboval príliš pomaly. Michailovi bola v júli ´98 vina na súde dokázaná (aj podľa zabavených poznámok z väzenia o zlej urobenej lúpeži a z DNA z čiapky, v ktorej bola skrytá použitá zbraň pri vražde), ktorú vo februári 2001 sám potvrdil listom súdu, rušiacim všetky svoje odvolania, pretože tým chce urobiť správnu vec a ospravedlňoval sa v ňom rodine obete. Michail dostal doživotie bez možnosti prepustenia, plus 10 rokov k tomu. Pôvodne mal dostať trest smrti, ale Bill Cosby sa vyjadril proti. Ich rodinný kamarát, aktivista za občianske práva, Jesse Jackson prirovnal Ennisovu smrť k zavraždeniu Martina Luthera Kinga. Ennis bol dyslektik, ako študent sa nedokázal učiť, až po zistení, že má dyslexiu sa mu známky zlepšili a dostal sa až na Univerzitu Columbia, kde získal magistra. V čase smrti pracoval na doktoráte, ktorého súčasťou bolo aj vyučovanie detí s poruchou učenia. Bill Cosby so svojou ženou Camillou založili po pohrebe Ennisa na jeho pamiatku a v jeho mene nadáciu na výskum a pomoc ľuďom s poruchou učenia. Niektoré situácie, ktoré Bill a Ennis zdieľali, boli zahrané v “Cosbyho predstavení“ medzi Billovou postavou Cliffa Huxtabla a postavou jeho syna Thea, ktorého hral Malcolm-Jamal Warner. Tak ako Ennis, aj Theo mal dyslexiu a štyri sestry, dve mladšie a dve staršie. Theo je asi slávnejší ako Ennis, je však jasné, že postava by nebola taká aká je bez vonkajšieho vplyvu Billovho syna.
.
Preklad z odposluchu a anglických titulkov + úprava časovania + náboje: 2011 CHECKOUT
.
Užite si kvalitnú zábavu na stojáka a čaro slov vytvorených titulkov
.
Akýkoľvek prepis, úpravy a časovanie len po dohode.
.
Titulky sedia aj na verzie:
Bill Cosby Himself (1982) (Serabi)
Bill Cosby - Himself (1982)
(obidve sú tie isté)
.
CSFD info: www.csfd.cz/film/44172-bill-cosby-himself/
(v čase nahodenia 85%, 13 hodnotení, žiadny komentár)
.
“Bill Cosby: Osobne“ (Bill Cosby: Himself)
Koncerty: od 06/1982
Zvukový album: 12/1982
Obrazový záznam: 20.05.1983 (natáčané v ´82)
VHS: 07.01.1997
DVD: 10.08.2004 (T!)
Ty, titulky! (cc) 20.05.2011 (premiéra 28 rokov od vydania obrazového záznamu)
.
.
Stav 29.10.2012.
Niekedy v budúcnosti pribudnú titulky v novej vyladenej verzii (cc) Ty, titulky! Na ladení sa pracuje.
.