přeloženo z anglických titulků (s pomocí dvou různých angl. překladů)
http://www.csfd.cz/film/240467-pvc-1/
V jednom jediném záběru se odehraje dramatický příběh několikačlenné kolumbijské rodiny. Film je inspirovaný skutečnými událostmi v Kolumbii, kdy se mnoho žen a jejich rodin stalo oběťmi zrůdných teroristických zločinů. Aby se teroristé domohli vysokého výkupného, připevňovali matkám na krk časované bomby. Odtud název filmu PVC-1 (PVC - polyvinylchlorid - je jedna z látek, ze kterých byly bomby vyrobeny). Režisér o svém filmu říká: „…zajímá mě jen život, který je časově omezený. Když nám někdo připevní bombu na krk, je jasné, že zemřeme. Náš život řídí čas, který se nedá změnit. Tento film respektuje toto pravidlo a ukazuje lidské utrpení, které je dané časovaným spínačem bomby. Čas, který je nepřemožitelný.“(Febiofest)
P.V.C.-1 ? What's that ? To je pre mňa jeden obrovský psychický teror, ktorý má obraz 85 minút a panorámu steadicamu. Rozhodne celú túto koláž považujem za najnáročnejší film celých tohtoročných letných mesiacov. Práve toto celé začína presne po 15 minúte a 50 sekunde, kedy je bomba pripnutá žene na krk. Automaticky až po konečné scény stále diváka v podvedomí otravuje otázka zda-li VYBUCHNE alebo NEVYBUCHNE. A to už sa dostávame k zdá sa nekonečnej kameramanskej turistike s hlavnými aktérmi v pozadí. Uchvátila ma drsná profesionálnosť hercov, ktorí si proste nemohli dovoliť urobiť čo i len maličký prešľap, kvôli tomu, "ako sme sa dozvedeli" všetko je len na jeden záber. To neustále vytvára dojem ešte väčšej časovej (a tým aj) psychickej tiesne. Kdeže by toto dokázal pán Willis či Silvo Stallone a celá ChuckoNorriská banda. A keď sa už všetko zdá ustálené, táto destilovaná akčná epika stále má čím prekvapiť ! Jedna z ďalších vecí, ktorá tvorila toto hodnotenie boli, ak si dovolím povedať tak, "lakačky" v podobe zvuku bomby, ktoré si vedia vynájsť tú najlepšiu chvíľu na hlasitý (pa)zvuk. I keď hrozí potencionálna nuda, stále je tu ten drahý steadicam v najlepšej forme spod ruky režiséra. Nuž a posledne, odmenou (alebo trestom?) boli už len stále pretrvávajúce zimomriavky či trasenie. To som teda mal čo vidieť ! Fulminantný opus ! (ash99, CSFD.cz)
|