Richard Pryor: Live in Concert (1979)

Richard Pryor: Live in Concert Další název

Richard Pryor: Naživo na koncerte

Uložil
checkout Hodnocení uloženo: 1.1.2011 rok: 1979
StaženoTento měsíc: 0 Celkem: 128 Naposledy: 23.3.2020
Další infoPočet CD: 1Velikost: 734 606 396 B typ titulků: srt FPS: -
Verze pro Richard Pryor.Live in Concert.DVDRip.XviD-Atilla82 Další verze
Náhled zobrazit náhled
Poznámka
.
Elegantno-vulgárná zábava na stojáka od kráľa svetovej stojákovej komédie - Richarda Pryora, ktorá je jeho prvým vydaným a zároveň najlepším vystúpením zachyteným na obraze. Tento stoják má od jeho vydania v januári ´79 a v deň nahodenia titulkov 01.01.2010 presne 32 rokov a je najstarší, ktorý sa dá aj teraz v pohode pozerať a vynikajúco sa na ňom baviť. Tu sú zachytené začiatky, keď sa stojáky dostávali z klubov a štúdií do divadelných a koncertných sál a hlavne Richard Pryor bol (a stále je) tou najväčšou hviezdou. Toto vystúpenie je nielen historicky prvý zaznamenaný stojakový koncert vôbec, ale aj stále trvajúci nadčasový betónový základ všetkej stojákovej komédie, ktorý ovplyvnil mnohých súčasných najlepších stojákových komikov.
.
Preklad z odposluchu a anglických titulkov + časovanie + náboje: 2011 CHECKOUT.
.
Témy: zastrelenie svojho auta, polícia, černošské a belošské pohreby, otec, babka, prísna výchova v rodine, psy (doberman, vlčiak, doga, malamuti), kôň, opice, infarkt, nemocnice a zdravie, box, Muhammad Ali a Leon Spinks, byť vo forme, deti, príroda a les, poľovačka na jeleňa, Číňania, sex a citlivosť... toto je lepšie, ako by ste očakávali
.
Preklad som spravil z černošskej slangovej angličtiny prepchatej vulgarizmami so súvislosťami americkej spoločnosti s jej černošskou komunitou a históriou od otroka po Obamu. V preklade som zachoval všetko na čo najvyššej úrovni, aby tam zostali zmysly, pointy a šťava černošského amerického slangu, takže prirodzený zmysel hovoreného slova pre Slovákov i Čechov máte v titulkoch hotový ako na tanieri.
.
Užite si kvalitnú zábavu na stojáka a čaro slov vytvorených titulkov :-D
.
Akýkoľvek prepis, úpravy a časovanie len po dohode.
.
CSFD info: www.csfd.cz/film/76203-richard-pryor-live-in-concert/
(Začíname na nový rok s takmer čistým štítom, 0%, 3 hodnotiaci a jeden komentár užívateľa Satana s poslednou vetou, ktorá hovorí za všetko)
.
"Richard Pryor: Naživo na koncerte" (Richard Pryor: Live in Concert)
Zvukový dvojalbum: 17.11.1978
Obrazový záznam: 01/1979
VHS: 30.01.1996
DVD: 16.09.1998 (tmavý obal)
DVD: 31.05.2004 (biely obal s červeným písmom)
DVD: 01.08.2006 (štvorfarebný obal)
Ty, titulky! (cc) 01.01.2011 (premiéra 32 rokov od obrazového záznamu)
.
Titulky pre všetky vydané stojáky Richarda Pryora:
I1.I 1971 "Richard Pryor: Naživo & Fajčí" (Richard Pryor: Live & Smokin')
www.titulky.com/Richard-Pryor-Live-amp-Smokin-175051.htm
I2.I 1979 "Richard Pryor: Naživo na koncerte" (Richard Pryor: Live in Concert)
www.titulky.com/Richard-Pryor-Live-in-Concert-168216.htm
I3.I 1982 "Richard Pryor: Naživo na Večernom pruhu" (Richard Pryor: Live On The Sunset Strip) www.titulky.com/Richard-Pryor-Live-On-The-Sunset-Strip-172646.htm
I4.I 1983 "Richard Pryor: Tu a Teraz" (Richard Pryor: Here and Now)
www.titulky.com/Richard-Pryor-Here-amp-Now-164181.htm
.
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: Náboj Života Richarda Pryora ::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Richard Pryor sa narodil 01.12.1940 na severe USA v meste Peoria v štáte Illinois. Vyrastal v babkinom bordeli, mama bola prostitútka, otec barman a boxer. Po 10-tich rokoch ho matka opustila a vychovávala ho násilná babka, ktorú volal mam(k)a. Ako dieťa bol sexuálne zneužitý, raz násťročným susedom a raz katolíckym farárom a tiež ako dieťa bol vystavený pohľadu na súlož jeho matky so starostom. V 14-tich bol vylúčený zo školy. Pracoval ako údržbár, čistič topánok, vodič, balič mäsa, vystupoval v kluboch na bubnoch. Nastúpil do armády, kde trávil čas v base, pretože zmlátil a zapichol bieleho vojaka, ktorý sa zabával na rasových častiach filmu Imitácia života. Pracoval v podniku, ktorý vlastnila mafia, ako majster ceremónií (moderátor, ktorý udržiava chod programu klubu – predstavuje účinkujúcich, komunikuje s publikom a povzbudzuje jeho pozornosť) a pokúsil sa zadržať majiteľov s hračkárskou pištoľou, lebo si myslel, že nechcú vyplatiť jednu striptérku. Zisťuje, že hranie na klavíri a jeho spev neohuruje, ale vtipy zaberajú. V tomto čase sa jeho priateľke narodila dcéra, ktorá, ako po rokoch zistil, nebola jeho. Inšpirovaný svojim idolom Billom Cosbym sa v 63-ťom odsťahoval do New Yorku a začal tu vystupovať popri spevákoch ako Bob Dylan, Nina Simon(ová) a samotným veľkým stojákovým komikom Woody Allenom, ktorý bol jeho radcom. Dostal sa do televízie, kde pravidelne vystupoval, medzi inými aj u Johnyho Carsona, Merva Griffina, Eda Sullivana a písal scenáre pre predstavenie komika Flipa Wilsona. V 68-om vydal prvý zvukový album pod názvom "Richard Pryor". Jeho stále stúpajúca obľúbenosť a úspech ho dotiahli do Las Vegas. Tu v 69-om sa mu, podľa jeho slov, na pódiu hotela Alladin “zjavil Pán“, pozrel na vypredané hľadisko, do mikrofónu povedal “Aký ojeb tu robím?“ a odišiel odtiaľ. Počas odchodu vedel, že sa musí vrátiť a povedať pravdu. Odišiel do Kalifornie, mesta Berkeley a ponoril sa do kultúry protiprúdu (kultúrna opozícia hlavného prúdu) a stýkal sa s takými ako je zakladateľ Čierneho pantera Huey P. Newton a básnik Ishmael Reed. S Hueyiho podporou a po nejakých štúdiách sa Pryorove stojáky stali politické, zamerané na rasové vzťahy a jazyk spojený s kultúrou protiprúdu. V tomto období 70-tych rokov bol viac obľúbenejší než v ktorejkoľvek dobe jeho kariéry. Ľudia, zdalo sa, konečne chceli počuť, čo hovorí černošská komunita v USA a Richard Pryor bol jej hovorcom. Tento revolučný prechod z komédie typu Billa Cosbyho na komédiu skutočného Richarda Pryora bol zaznamenaný v 71-om na zvukom albume "Kocky (Po záverečnej)" a na prvom stojáku zachytenom na obraze "Richard Pryor: Naživo & Fajčí", avšak vydanom až v 85-tom. Po tomto vydal ďalšie nielen úspešné, ale aj prevratné zvukové albumy, v 74-tom “Ten otrok je šialený“ a v 75-tom “Niečo som povedal?“ (S rovnakým názvom sa momentálne o ňom pripravuje životopisný film. Richarda mal hrať Eddie Murphy, ale producenti Chris Rock a Adam Sandler to zatrhli kvôli “tvorivým rozdielom“, čo znamená, že Eddieho sláva ako stojákového a hereckého komika by odvracala pozornosť publika, pozeralo by sa na Eddieho a nie na Richarda. Bude ho hrať “pidihajzlík“ Marlon Wayans.) V 75-tom si tiež odsedel v base 10 dní kvôli daňovému úniku za obdobie 1967-70. Na svoju obhajobu povedal sudcovi, že na ne zabudol a sudca mu poslaním do basy odpovedal, že nabudúce iste nezabudne. V 76-om vydal ďalší pozoruhodný album “Dvestoročný otrok“. V 77-om mu NBC poskytlo priestor s Predstavením Richarda Pryora, ktoré skončilo kvôli kontroverzným materiálom a televíznej cenzúre hneď po štvrtej epizóde. Ako povedal Richard, televízia nie je na šírenie pravdy, ale na predávanie vecí. V tomto roku dostáva infarkt, ktorý vynikajúco zahral a vidieť ho na jeho prvom vydanom vystúpení zaznamenaným na obraze “Richard Pryor: Naživo na koncerte“ v 79-tom. V 80-tom pri inhalovaní voľnej bázy kreku skoro zhorel, mal popáleniny tretieho stupňa na 50% svojho tela a o tom podal tiež správu v 82-om na svojom vystúpení “Richard Pryor: Naživo na Večernom pruhu“ (prečo som to takto preložil dám vedieť nábojom pri nahodení tituliek k tomuto stojáku). V 83-ťom vydal “triezve“ vystúpenie “Richard Pryor: Tu a Teraz“, kde mal za sebou pokojné 7-mesačné obdobie bez alkoholu a drog. V 86-om mu lekári diagnostikovali sklerózu multiplex (imunitný systém napadajúci miechu a mozog) a tá ho podobne ako parkinson Muhammada Aliho, pomaly sťahovala z verejného života. Chodil na elektrickom vozíku, skútri. V 90-tom mal druhý vážnejší infarkt, podstúpil operáciu trojnásobného premostenia srdca a vydal aj autobiografiu “Pryorove odsúdenia a iné doživotné tresty“. V skutočnosti sa až v tomto období úplne prestal “venovať“ drogám. Hral v mnohých filmoch (zoznam si pozrite na csfd alebo imdb), pre nás (na Slovensku a v Čechách) sú notoricky známe dobré filmové komédie Brewsterove milióny, Sťahovanie, Nevidím zlo nepočujem zlo (kde hral s jeho častým kolegom Gene Wilderom) alebo úloha v Supemanovi III, v ktorých ale jeho podstata komédie vôbec nebola. Jeho osobnosť sa úplne rozvinie na stojákoch. Hovorí a imituje príbehy ľudí z ulíc. Komunikuje vulgárne, ale elegantne, s vykrikujúcim a chodiacim publikom. Robí imitácie čohokoľvek a nie hocijaké – zvierat (psy teda pobavia), ľudí, predmetov, častí tela, “slávny“ srdcový infarkt, za ktorý by si podľa mnohých zaslúžil Oskara. Bol zatknutý za to, že si pištoľou postrieľal vlastné auto, pretože nechcel, aby jeho žena na ňom od neho odišla. Bol ženatý 7-krát, z toho 2-krát s rovnakou ženou, a ženil sa stále, pretože veril v inštitúciu manželstva. O manželstve povedal, že je skutočne ťažké, pretože sa musíte vyrovnávať s citmi... a právnikmi. Jednou z dvojnásobných manželiek je herečka Jennifer Lee, ktorá je jeho posledná (vidieť ju na začiatku stojáka). Z týchto manželstiev mal, okrem Jennifer, 6 detí. Bol milovníkom zvierat, mal kone, opice, psov, mačky a doteraz existuje jeho nadácia na ochranu zvierat. Bol proti testovaniu zvierat v laboratóriách (dokonca týkajúcich sa aj jeho choroby), trýzneniu slonov používaných v cirkusoch. Richard nie je medzi nami od 10. decembra 2005. Zlyhalo mu srdce (tretí infarkt?) v L.A., v Kalifornii vo veku 65 rokov. Jeho popol majú jeho kamarátmi a rodina. Jeho “život“ však úplne nevyhasol, ale pokračuje, pretože jeho ťažký a "šialený" život vytvoril geniálnu komédiu. Videl slnko tam, kde boli mraky. Rovnako ako černošská hudba, bola jeho komédia “darom“ otrokárstva a rasizmu. Jeho komédia nie je odvodená z paródie, ale černošského poznania a bytia vo svete. Nerozprával vtipy, ale robil neúctivú komédiu jazykom a duchom černošskej najnižšej vrstvy. Z úspešného komika sa stal obľúbený herec a bol “najmocnejším černochom Hollywoodu“. Dával príležitosti iným černošským hercom a bol černochom, ktorého každý chcel mať vo filme. Prekročil rasové bariéry v zábavnom priemysle a (spolu s Billom Cosbym) dokázal osloviť publikum černošské aj belošské. Žiadnemu belochovi komikovi sa to nepodarilo. Rozosmial viac ľudí a zároveň inšpiroval viac ľudí, aby rozosmievali ľudí, než možno ktokoľvek, kto vôbec žil a kvôli tomuto bude vždy kráľom stojákovej komédie. Richard sa stal merítkom pre komikov, zvlášť černošských, podľa ktorého bol každý ďalší posudzovaný. A z tohto merítka nevyšiel nikto lepší ako Eddie Murphy, Dave Chappelle, Chris Rock a bratia Wayansovci. Ďalší najviditeľnejšie ovplyvnení a inšpirovaní nasledovníci sú Whoopi Goldberg(ová), Robin Williams, George Carlin, Martin Lawrence, Eddie Izzard, Bill Hicks, Jamie Foxx, Bernie Mac...

Chris Rock povedal o Pryorovom účinku na jeho kariéru, “Keď som bol dieťa, nič mi neposkytovalo väčšiu radosť než čakanie na to, kedy moji rodičia odídu z domu, aby som mohol počúvať album Richarda Pryora. Vtedy som to nevedel, ale počúvaním tých albumov som sa pripravoval na to, čo robím dnes. Ak by som ako dieťa nepočúval Richarda, som si istý, že by som bol stále komikom. Jediný rozdiel by bol v tom, že by som bol o ničom. Richard Pryor je najväčším komikom všetkých čias.”

Ešte raz Chris Rock, ”Samotná prítomnosť Richarda Pryora dala černošskému ľudu možnosť, aby sa smial a dobre cítil pri veciach, ktoré nás zvyčajne srali.”

Bill Cosby, “Richard Pryor je možno jediný mne známy komik, ktorý zachytil celkovú povahu geta.“

Q. Terah Jackson, “Vďaka nemu sa ľudia pozreli na zdanlivo beznádejné tváre mestského života a radšej ako ich odľudšťovať, ich poľudštil.“

Jerry Seinfeld, ktorý patrí medzi najsledovanejšieho stojákového komika a herca v USA, ho nazval "Picassom našej profesie".

Whoopi Goldberg(ová) ho označila za najväčší vplyv, “Ja chcem hovoriť tie veci, ktoré on hovorí.“

Keenan Ivory Wayans, “Richard Pryor je prevratný. Pre mnohých z nás bol on inšpiráciou, aby sme sa dostali do komédie a tiež nám ukázal, že môžete byť čierny a mať čierny hlas a byť úspešný.“

Martin Lawrence , “Znie to ako klišé, ak sa povie, že pre nás všetkých otvoril dvere, ale je to pravda. Pre komédiu urobil to, čo politici pre hnutia. Schválil zákon, ktorý hovoril, že je to v poriadku hovoriť tak ako to je.“

Quincy Jones , “Vždy som si myslel, že veľký smiech je skutočný hlasný zvuk z duše, ktorý hovorí – To nie je pravda! Richard Pryor je stroj na pravdu. Preniesol humor černošskej ulice na jeho najvyššiu univerzálnu úroveň.“ Ešte dodal, “Richard Pryor je majster v rozprávaní pravdy, ktorý ovplyvnil každého komika, ktorý prišiel po ňom.“

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: Náboje k stojáku Richard Pryor: Naživo na koncerte :::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Aj keď to tak vyzerá, nejde o náboje do zbrane, ale o informácie, pohľady, fakty, vysvetlivky, prípadne odkazy na ukážky, ťaháky, bonusy a pod, ktoré dodávajú tomuto stojáku súvislosti a tak ďalší náboj, väčšiu silu a širší rozhľad poznania. Tieto náboje sú spracované a originálne vytvorené spolu s titulkami len k tomuto stojáku a sú jeho súčasťou.
.
Terasové divadlo (Terrace Theater) – sa nachádza v štáte Kalifornia, 30 km južne od Los Angeles, v meste Dlhá pláž (Long Beach). Spolu s Arénou Dlhej pláže tvoria Stredisko javiskového umenia Dlhej pláže, ktoré zas spolu s Kongresovým strediskom Dlhej pláže tvoria komplex s názvom Kongresové a zábavné stredisko Dlhej pláže. Leží pri oceáne a je z neho výhľad na oceán. Vstupná predná časť divadla je od stropu až po podlahu celá presklená s výhľadom na Terasovú fontánu. V tomto divadle sa medzi inými hrajú miestne predstavenia, muzikály, koncerty rôzneho druhu, opery, robia tanečné súťaže, omše, organizujú kongresy a domov tu má Symfonický orchester Dlhej pláže. V divadle je 3051 sedadiel rozdelených do troch častí – Balkón, Lóža (nižší balkón) a Orchester (celé prízemie pred javiskom), ktorý má sedadlá umiestnené v kontinentálnom štýle (rady sú v kuse od steny k stene neprerušované uličkou s prístupom z boku a veľkým priestorom na nohy pre prechádzajúcich). (///) Existujú ešte ďalšie názvom zhodné Terasové divadlá, tzv. terasáky. Napríklad vo Washingtone D.C. je Kennedyho stredisko, ktorého súčasťou je okrem Terasového divadla aj Operný dom, Koncertná sieň a Eisenhowerove divadlo. (///) Jedno veľmi zaujímavé Terasové divadlo sa nachádza v Južnej Karolíne, v meste Charleston (st. názov Karolove mesto), v jeho štvrti Terasa riečnej krajiny nachádzajúcej sa na Jakubovom ostrove. Divadlo je dodnes celé využívané ako kino, originálne bolo navrhnuté na zmiešané používanie a jedna sála bola určená na živé javiskové vystúpenia, momentálne je v štádiu uvedenia do prevádzky. Ak ľudia idú do tohto terasáku na film, tak veľmi radi chodia naslepo, ani si nepozrú, čo sa hrá, pretože sú to všetko dobré filmy, rad za radom. Väčšinou zaujímavé polonezávisláky, ktoré vždy dostanú nejakú cenu. Okrem toho úplné nezávislé či umelecké filmy a filmy zo zahraničia. Súčasťou divadla bol ešte v decembri 2010 aj mimo ostrova umiestnený Hipodróm (zn. aréna, štadión pre preteky koní), ktorého sála má “zasrane veľkú obrazovku“ určenú pre premiérové trháky, superkvalitné ozvučenie a kožené BMW sedadlá. Dnes je už isté, že aj keď to je “jedno z najlepších kín v Amerike“, dva filmy HP7 a Tron boli posledné a Hipodróm neprežije rok 2011. Miesto toho však bude rozšírený terasák o ďalšiu samostatnú štvrtú sálu s najväčším plátnom, úplne novým štadiónovým sedením, prvotriednym obrazom i zvukom. Premiérou tu (asi) bude zrekonštruovaný nemecký nemý čiernobiely film z roku 1927 Metropolis. Cieľom terasáku je poskytovať viac umeleckých filmov, keďže je po nich väčší dopyt a ich produkcia stúpa. Ak chcete zaujímavé tipy na filmy, pozrite sa, čo sa teraz v terasáku na terase Jakubovho ostrova hrá: na sieti terracetheater.org/default.html
.
Portrét Richarda Pryora – umiestnený v kruhu za ním je z obalu zvukového dvojplatňového albumu názvom “Žiadaný: Naživo na koncerte“ (Wanted: Live In Concert), ktorý vydal v 78-om, pár mesiacov predtým ako bol urobený obrazový záznam tohto stojáka (TV vysielanie, videokazeta, teraz aj DVD)
.
Patti LaBelle(ová) – speváčka nazývaná “Krstnou mamou duchovnej hudby (soulu)“ známa megapiesňou o prostitútke kreolke “Dáma Marmeláda“ (Lady Marmalade), ktorá sa stala jednotkou prvýkrát v roku 1975. Druhýkrát bola jednotkou v Anglicku v roku 1998 vďaka verzii od skupiny All Saints. Tretíkrát v roku 2001, ktorú poznáme z oskarového muzikálového filmu "Červený mlyn" (Moulin Rouge) a klipu k nemu, kde spievali P!nk, Mya, Malá Kim a Christina Aguilera. Všetky štyri dostali Grammy. Verziu tejto piesne vytvorila Missy Elliott a táto verzia sa Patti páčila. Pieseň obsahuje chytľavý refrén "voulez-vous coucher avec moi, ce soir?", čo znamená “chceš sa so mnou vyspať, dnes večer?“ V televízii to však Patti nedovolili spievať, tak sa to zmenilo na "voulez-vous danser avec moi, ce soir?", “chceš si so mnou zatancovať, dnes večer?“ Missina verzia mala tiež zmenený refrén na "voulez-vous chanter avec moi, ce soir?", čo znamená “chceš si so mnou zaspievať, dnes večer?“ Pattina verzia sa v roku 2003 dostala do Siene slávy Grammy. Okrem iných naspievala Marmeládu v 87-om aj ceckatá Sabrina a v refréne sa netancuje ani nespieva, ale poriadne kuše. Čítaj ako počuješ: Vule-vu kuše/danse/šante avek mua, sesua?
.
Andrew Young – černošský politik, diplomat a kňaz. Člen Kongresu za 5. obvod Georgie (´73-77), veľvyslanec Spojených štátov pre Spojené národy (´77-79), starosta Atlanty (´82-90), prezident Národnej rady cirkví USA (´00-01, skr. NCC). Počas hnutia za občianske práva (´55-68) člen a podporovateľ Asociácie vedenia južných kresťanov (skr. SCLC), ktorej prezidentom bol jeho kamarát Martin Luther King. SCLC vznikla kvôli riadeniu černošských kresťanov na juhu, aby mohli nenásilnou formou protestovať proti rasistickému systému segregácie na juhu a dosiahnuť zmenu v zákonoch ohľadom občianskych slobôd a práv. Young teraz produkuje a natáča optimistické dokumentárne filmy o Afrike, napr ako sa zlepšila situácia v Rwande po genocíde vzniknutej kvôli etnickým rozdielom.
.
Jimmy Carter a jeho žena – prezident a prvá dáma USA (´77-81)
.
Tiché šteňatá (Hush Puppies) – známa značka polokoženej (podošva z gumy alebo syntetického materiálu) neformálnej americkej obuvi, v logu majú sediaceho psa baseta. Meno a logo vytvoril vedúci predaja James Gaylord Muir. Predtým im reklamná agentúra navrhovala meno “Lasery“, avšak Muir na jednom predajnom výjazde na juhovýchode USA večeral s jedným regionálnym predajcom a jedno jedlo sa volalo Tiché štenatá. Pôvodom je to indiánske, dodnes tradičné jedlo juhu a sú to vyprážané gule väčšinou z kukuričnej múky (krokety) s koreninami, podávané ako príloha alebo ako slaný zákusok. Keď sa Muir opýtal na pôvod názvu, bolo mu povedané, že farmári hádzali toto jedlo na chrtov, aby tak utíšili svojich štekajúcich psov. Muir uvidel spojenie s jeho novým výrobkom. “Štekajúce psy“ v miestnom jazyku boli idiómom pre boľavé nohy. Muir sa domnieval, že jeho nové topánky boli také pohodlné, že by mohli utíšiť “štekajúcich psov“. (///) Tiché šteňatá zachránili život gitaristovi Keith Richardsovi zo skupiny Rolling Stones v roku 1965 na koncerte v meste Sacramento v Kalifornii, keď sa náhodou dotkol gitarou neuzemneného mikrofónu. Keith bol v bezvedomí, ale záchranári verili, že ho gumená podrážka topánok Tiché šteňatá, ktoré nosil, izolovala a tak mu zachránila život.
.
Zastrelenie auta – 01.01.1978 niekedy medzi 6:30-8:00 ráno na Nový rok boli v dome jeho tretia žena Deborah a jej kamarátka so sestrou. Richard sa so ženou pustili do seba a tie dve kamarátky do toho skočili tiež. Richard povedal, že sa nemajú miešať do ich vecí a začal ich vyháňať z domu, že do päť sekúnd majú zmiznúť, pretože tam nemali byť už o 2:00 ráno, keď oslava skončila. Pri počítaní jeho žena a jej kamarátka so sestrou vybehli von a zamkli sa v aute, v Buicku, že idú preč. Richard najprv rozmlátil stoličku na prednom skle Buicku. Potom sadol do svojho Mercedesu a 7-krát doň vrazil, aby na ňom neodišli. Paranoja, drogy a zbrane, ktorých mal Richard dosť, je zlá kombinácia, ako hovorí Mooney, kamarát a spolupracovník Pryora aj Chappella. Richard išiel do domu, zobral Magnuma, vrátil sa a vystrelil pneumatiky, predné okno, bočné okná a diery vo veľkosti palca urobil aj do dverí. Deborah a spol už v tom čase s krikom po ceste odtiaľ bežali a veľmi skoro chlapci v modrom tam prichádzali. Richard použil revolver Smith & Wesson kalibru 357 Magnum. Model nezistený, ale .357 Magnum je typ revolverového náboja, ktorý od predstavenia v roku 1934 spôsobil svojim rozšírením éru Magnumov ako najvhodnejšieho pre sebaobranu vďaka svojím zastavovacím schopnostiam.
.
Lawrence Welk – americký hudobník známy svojím televíznym hudobným Predstavením Lawrenca Welka, pôvodom Nemec z ukrajinskej Odesy, ktorého rodičia prišli do USA v roku 1892. Od detstva hrá na harmonike (akordeón), ktorú získal presvedčením otca aby mu ju kúpil za 400 dolárov a za to bude až do 21. roku robiť na farme a všetko, čo zarobí mimo farmy a vystupovaním, pôjde rodine. Svoj sľub aj naplnil a potom sa už venoval hudobnej kariére. Hoci sa narodil v USA, mal rusko-nemecký prízvuk, pretože žijú v časti Severnej Dakoty, ktorá je väčšinou obývaná Nemcami z Ruska, dokonca aj jeho učitelia na škole používajú angličtinu ako druhý jazyk. Tento prízvuk sa stal jeho značkou, naučil sa anglicky takmer bez prízvuku, ale diváci ho chceli počúvať s ním, tak mu to už zostalo. Ešte predtým, ako sa dostal do televízie, si založil orchester a s ním cestoval po USA, s ktorým hral tanečnú a “sladkú“ hudbu, jedným tanečníkom nazvanú ako “ľahká a bublinková ako víno šumivé (možno zameniť aj za šampanské)“. V 51-om začal robiť z LA svoje Predstavenie Lawrenca Welka a od 55-teho už išiel na stanici ABC. Na zvýraznenie svojej Šumivej hudby používal v pozadí bublinkový stroj, ktorý robil nad skupinou mydlové bubliny. Ak hrali valčík alebo polku, Welk tancoval so speváčkou skupiny, Šumivou dámou. Hral len veľmi dobre známu “konzervatívnu“ hudbu z minulých rokov, štandardnú populárnu hudbu, (šumivé) polky, novú hudbu v jemnejšom ľahko počúvateľnom štýle so zameraním na rodiny a toto všetko mu spolu s jeho slávnym welkizmom (spôsob vyjadrovania a prízvuk) a harmonikou vydržalo 31 rokov. Pri novej hudbe, napr v 60-tych a 70-tych rokoch, sa k nemu dostal materiál ako Beatles, Frank Zappa, Velvet Undeground, avšak bol podaný v jeho šumivom štýle. Posledný vyrobený program bol v 82-om, upravené reprízy sa stále hrajú v televízii.
.
John Wayne – americký herec, režisér a producent, známy svojimi úlohami kladných drsných chlapov, najviac kovbojov na divokom západe a vojakov. Nezameniteľný svojim hlasom, chôdzou a výškou. Bol prvým spievajúcim kovbojom na plátne. Je americkou ikonou ako Coca-Cola a patrí stále medzi najobľúbenejšie hviezdy v histórii amerického filmu (spolu s D. Washingtonom, C. Eastwoodom, W. Smithom, H. Fordom, T. Hanksom). Bol prezývaný ako “Vojvoda“ (Duke). Túto prezývku získal ešte ako 6-ročný, keď všade kam chodil, išiel s ním jeho pes, veľký airedalský teriér (“kráľ teriérov“ kvôli veľkosti), ktorý sa volal Vojvoda a vždy pri návšteve miestnych požiarnikov ich títo tak volali, “Prichádza veľký Vojvoda (pes) a malý Vojvoda (John)“. (///) Ako študent na Univerzite Južnej Kalifornie (USC) hral americký futbal, pre zranenie prišiel o športové štipendium a musel z univerzity odísť. V ďalšom štúdiu aj napriek pokusom už nepokračoval. Neskôr začal pracovať v miestnom filmovom štúdiu, kde prvýkrát získal letnú brigádu ako revanš za lístky na futbalový zápas, ktoré dal hercovi nemých kovbojek Tomovi Mixovi. Tu sa stretol so začínajúcim režisérom a neskôr kamarátom Johnom Fordom, ktorý mu poskytol mnohé úlohy, neskôr aj hlavné vo vyše 20-tich svojich filmoch. (///) John bol superpatriot s konzervatívnym politickým pohľadom a “vášnivý“ antikomunista. Ruské dokumenty uvoľnené v roku 2003 ukázali, že kvôli silným protikomunistickým záujmom si jeho zavraždenie objednal sám Stalin, hoci mal rád jeho filmy. Stalin zomrel skôr, ako sa to stihlo vykonať. Jeho nástupca Chruščov povedal Waynovi na návšteve v USA v 59-tom, že on osobne objednávku odvolal. (///) Pre niektorých patriot, ktorého by dali aj na americkú zástavu, pre niektorých rasistický herec. Vtedy bola iná doba a politická korektnosť platiaca pre celú spoločnosť neexistovala. Domorodých Američanov (Indiánov) nazval sebcami, ktorým sa musela takzvane ukradnúť krajina, aby mohli všetci prežiť, pretože si ju chceli nechať len pre seba. Pri černochoch veril v nadvládu belochov, dokiaľ nebudú vzdelaní až do bodu zodpovednosti. Neveril v odovzdávanie právomoci a pozícii vedenia a rozhodovania nezodpovedným ľuďom, dodal na ich adresu. Tiež sa ich pýtal, kde inde na svete by sa mali lepšie než v Amerike. (///) Od detstva fajčiar dostal v 64-tom rakovinu pľúc a po “úspešnej“ operácii mu vybrali ľavé pľúce a pár rebier (rôzne zdroje spomínajú 2, 3 aj 4). Hoci sa po piatich rokoch stal “bezrakovinovým“ Waynom a potreboval často kyslík, žul tabak a začal fajčiť cigary až do svojej smrti, ktorej podľahol kvôli rakovine žalúdka ako 72-ročný 11.06.1979. Rakovina sa pripisuje ožiareniu, keď sa v Utahu v 56-tom natáčal film Dobyvateľ a o 220 km vo vedľajšej Nevade vláda testovala atómové zbrane. Rádioaktívnym spádom bolo postihnutých 91 ľudí z filmového štábu vrátane hercov hlavných úloh a režiséra a napriek dlhej dobe od natáčania, 46 z nich vrátane Johna na rakovinu aj zomrelo. (///) Mal tri ženy, všetky hispánky, s dvomi z nich mal spolu 7 detí. (///) V súčasnosti je k dispozícii nová verzia filmu Skutočná guráž, natočená bratmi Coenovcami podľa knihy a nejde o prepracovanie filmu, v ktorom John Wayne hral v roku 1969 a dostal zaň aj Oskara. V našej komunistickej distribúcii mal (aj má) ten film názov Maršál. Johnovu postavu hrá v novej verzii Jeff Bridges.
.
Kojak – seriálový drsný holohlavý lízatkový detektív s citmi. V prvých dieloch ťažký fajčiar, neskôr sa fajčenia vzdal a cigarety aj cigary nahradil lízatkami, ktoré sa stali jeho značkou. Kojaka hral Američan gréckeho pôvodu Telly Savalas a bola to jeho najznámejšia rola. Telly bol pôvodne vlasatý, oholil si hlavu pre postavu Piláta Pontského vo filme Najväčší vypovedaný príbeh (1965, vo filme hral aj “kovboj“ John Wayne) a rozhodol sa, že bude holohlavý po celý život. Predstavenie Kojak vytvoril Abby Mann, keď ho oslovila televízna produkčná spoločnosť Universal Television, aby urobil príbeh na základe Vrážd kariérových dievčat zo dňa 28.08.´63. Išlo o 21-ročnú Janice Wylie(ovú) a 23-ročnú Emily Hoffert(ovú), ktoré boli vo svojom apartmáne v posteli viac ako 60-krát pobodané nožom, pričom Janice bola znásilnená. Názov vymysleli média, pretože Janice a Emily patrili k tisíckam dievčatám, ktoré z celej Ameriky prichádzali do New Yorku za prácou a kariérou. Vraha sa nepodarilo nájsť takmer 8 mesiacov a 14.04.´64 znovu rovnakým spôsobom zavraždil v Brooklyne 46-ročnú Minnie Edmonds(ovú). 23.04. bola v rovnakej štvrti prepadnutá 20-ročná sestra Elba Borrero(vá), ktorá útok opätovala a útočník sa dal na útek, jeden policajt ho naháňal a strieľal po ňom, avšak ušiel. Ešte v ten deň ten policajt chytil 19-ročného černocha Georga Whitmorea juniora a Elba potvrdila, že bol útočníkom. Polícia zmenila svoje postupy vyšetrovania a kvôli predsudkom prisúdila vraždy tomuto mladíkovi na základe nezákonného získania priznania. Druhé vyšetrovanie iným tímom detektívov identifikovalo skutočného zabijaka, bieleho feťáka. Mann vytvoril návrh, ktorý bol o policajných postupoch vyšetrovania, pričom sa ale zameral na sociálne predsudky a občianske práva podozrivých a svedkov. Výsledkom bol film Vraždy Marcusovej a Nelsonovej (1973), kde Telly hrá policajného detektíva Kojacka (v tomto pilotnom filme sa ešte Kojak volal Kojack), ktorý podozrieva svojich kolegov detektívov, že vytvorili obvinenie na mladého černocha zo zabitia dvoch belošiek. Po tomto nasledoval seriál Kojak, pričom Kojak je vlastne zložená postava z detektívov, právnikov a novinárov, ktorý boli zahrnutí v prípade vrážd Wylie(ovej) a Hoffert(ovej).
.
Leon Spinks – americký boxerista. Držiteľ zlata zo Svetového šampionátu amatérskeho boxovania ´74, z letnej Olympiády ´76 a svetový šampión ťažkej váhy len po rekordných ôsmych profesionálnych súbojoch, keď vyhral nie nad obyčajným šampiónom ťažkej váhy, ale nad najväčším Alim dňa 15.02.1978. Pre svet to bol šok, 36-ročný Ali síce už mal to najlepšie za sebou, ale nepočítalo sa, že prehrá s 24-ročným nováčikom, ktorý teraz vyhral najvyššiu cenu v športe. Toto bol jeho najvyšší vrchol kariéry, dostal sa na výslnie a stal sa tak každému známy aj jeho deravý úsmev, v ktorom mu chýbali dva predné zuby, neskôr štyri. Mal prezývku Neón Leon (pravdepodobne kvôli tomu, že zažiaril). Hoci vedel boxovať, mal sebazničujúcu dušu. Žil zo dňa na deň a aj po výhre sa zašíval v baroch, kluboch a biliardárniach, možno oslavoval výhru. Kým sa bavil a pil, Ali sa dal do trénovania. Presne o 7 mesiacov neskôr dňa 15.09.1978 na odvetnom zápase názvom “Nezabudnuteľný september“ v Superdóme v meste New Orleans sa Ali stal 3-násobným kráľom ťažkej váhy. Na zápase sa zišlo 63.350 ľudí (Superdóm tvrdí, že ich tam sedelo 65.000, žeby pár načierno a/alebo personál?), čím sa vytvoril doteraz najväčší rekord návštevnosti boxového zápasu v uzavretej hale. Za tento zápas dostal Leon 3 milióny, nedokázal ich však udržať. Po prehre to s ním išlo dolu kopcom, niekde písali, že čistí záchody, aby sa uživil. V jednom štáte robil v bare, v druhom zas vítal prichádzajúcich do klubu, v treťom bol v McDonalde, v Japonsku robil zápasníka. Často bol zatýkaný, najmä kvôli drogám, raz za kokaín v hodnote 5 dolárov, na čo Richard Pryor povedal, “Už ste videli kokaín za 5 dolárov? Kokaín za 5 dolárov vám odfúkne, keď otvoríte ten papier.“ Neón Leon bol akýmsi predobrazom osudu Mikea Tysona.
.
Joe Frazier - americký boxerista, držiteľ olympijského zlata 1964 a 2-násobný majster sveta ťažkej váhy, známy trilógiou súbojov s Muhammadom Alim, ktoré patria medzi najlepšie v histórii boxu. Mal prezývku Dymiaci Joe Frazier, ktorú mu dal trenér, ktorý ho tlačil do extrémnych výkonov, aby boxoval tak, až sa mu bude z rukavíc dymiť. Keď trénoval, išiel 30 minút v kuse bez prestania. Jeho prednosťou boli neustále krátke rýchle údery a silné útoky, z ktorých vzišla jeho účinná zbraň, slávny ľavý hák. Nezastavoval sa, išiel ako valec a v tom čase každého veľmi skoro odrovnal. Bol ako býk, ktorého nebolo treba provokovať červeným súknom, so sklonenou hlavou a obidvoma pracujúcimi rukami ako ostrými rohami, ktoré tiež spôsobovali podobné zranenia. Pri prvom stretnutí s Muhammadom Alim bol pripravený ísť až na smrť, nemalo ho čo zastaviť. Na začiatku kariéry pracoval na jatkách vo Philadelphii, kde si formu udržiaval boxovaním do visiacich kusov hovädzieho a behom po dlhých schodov miestneho Múzea umenia, čo herec Sylvester Stallone použil aj vo svojom filme Rocky. V 65-tom mal Joe počas tréningu nehodu, boxoval do hrušky a nejaká oceľ sa mu dostala do ľavého oka a čiastočne oslepol, čo však držal v tajnosti, aby mohol boxovať. Hovoril, že je lepšie byť slepý a bohatý ako slepý a na mizine. To, že nevidel na jedno oko mu podľa jeho slov neprekážalo, pretože aj tak každého vtedy porazil. Svojim ľavým hákom zastavil súpera, aby nešiel naľavo a tak ich dostal doprava, čím si ich držal na dohľad. Prvýkrát sa stal majstrom sveta ťažkej váhy, keď 16.02.´70 odrovnal Jimmyho Ellisa, ktorý na tomto zápase bol aj prvýkrát odrovnaný. Rok na to, 08.03.´71 (na MDŽ), zas porazil neporaziteľného Aliho v “Zápase storočia“, na ktorom ho v 15-tom kole zrazil na zem povestným ľavým hákom. Ali mu pred zápasom povedal, “Joe, nemôžeš ma poraziť. Nevieš, že som Boh?“ Joe mu odpovedal, “Pane, dnes večer si na zlom mieste.“ Obaja sa v tomto súboji stretli prvýkrát, obaja boli dovtedy neporaziteľní a obaja dostali zaň 2,5 milióna dolárov, najvyššiu odmenu, akú vôbec boxerista dovtedy dostal. Suma vyzerá vysoká, ale po zdanení a odčítaní nejakých nákladov napr Alimu podľa jeho slov zostalo len 340-tisíc dolárov. Pôvodne ponúkli každému 1,5 milióna plus percentá z počtu všetkých divákov, čo sa neskôr ukázalo byť pri príjme nad 30 miliónov vyše 6 miliónov pre každého, Ali ani Joe však nepočítali až s takým návalom kvôli rôznym obmedzeniam a tak sa rozhodli pre zaručených 2,5. Tento zápas spôsobil mediálne šialenstvo a mal rozhodnúť, kto je lepší. Lístky na zápas bolo nemožné zohnať. Na (za deň) vypredaný zápas sa prišli pozrieť z najlepších sedadiel aj slávne hviezdy ako Woody Allen, Barbara Streisand(ová), Dustin Hoffman, Hugh Hefner, Michael Caine, Ed Sullivan, Diana Ross(ová), Miles Davis, Bill Cosby a dokonca Frank Sinatra ako fotograf časopisu Life, aby bol ako novinár čo najbližšie k zápasu. Počas jeho vysielania bola aj zastavená vojna vo Vietname, aby si mohli vojaci zápas vypočuť na rádiách. Tento zápas považuje Joe za svoj najlepší, pretože Ali tu bol v najlepšej kondícii zo všetkých troch zápasov a napriek tomu ho vyprášil. Mnohí ľudia ho tiež považujú za najlepší v histórii boxu (hoci mu s prevahou konkuruje ich tretí manilský zápas), v skutočnosti sú aj lepšie zápasy ako tento, stále je však najväčšou udalosťou v histórii boxu. Joe bol prvý, ktorý porazil Aliho a teraz má za sebou nezastaviteľné 27-me víťazstvo. Získaný titul si Joe užíval do 22.01.´73, keď ho na Jamajke oň obral George Forman, ktorý ho v priebehu piatich minút v dvoch kolách šesťkrát odrovnal a Frazier aspoň “nezastaviteľne“ zakaždým vstal, kým zápas nebol zastavený. Pre ľudí bola Frazierova prehra, zvlášť takáto, šokom. To, čo mal robiť Frazier so súperom, robil súper s ním. Rok po tomto zápase sa Joe stretáva s Alim druhýkrát 28.01.´74. Nešlo o súboj o titul, pretože ho ani jeden z nich nemal, ale o Aliho odvetný zápas v New Yorku, na ktorom sa malo určiť, kto dostane šancu pripraviť Foremana o titul. Ali zápas vyhral, ale Frazier a niektorí športoví novinári si mysleli, že vyhral on. Pred zápasom sa pobili v štúdiu ABC počas športového vysielania, keď posudzovali svoj prvý zápas pri 10-tom kole. Frazier začal koncom roka ´74 a počas roka ´75 odvetné súboje, pri ktorých znova odrovnal Jimmyho Ellisa a stal sa tak vyzývateľom číslo jeden o svetový titul. Tým sa tretí a poslednýkrát stretol s Alim 01.10.´75 vo Filipínach, v meste Quenzone, časti mesta Manila, na zápase pod názvom “Vzrušenie v Manile“ za účasti filipínskeho prezidenta Marcosa. Tento zápas bol prirovnávaný k súboju Godzilly s King Kongom, spôsobil tiež mediálne šialenstvo a bol vysielaný po celom svete. “Toto bolo najbližšie, kedy som sa dostal k smrti“, povedal vyčerpaný Ali po zápase, ktorý sa mu podarilo tesne vyhrať. Hoci Frazier chcel pokračovať a riskovať aj svoj život, zápas zastavil Frazierov tréner, aby opuchnutého takmer nevidiaceho, prakticky naslepo bojujúceho Fraziera (pravé oko mu zavrelo od opuchnutia, na ľavé nevidí), odvrátil od horších zranení. Je vysoko pravdepodobné, že by to isté urobil neskôr Aliho tréner, keďže Ali bol úplne vyčerpaní a Fraziera nedokázal zastaviť. Ako však dokázal Ali prežiť údery Fraziera? Ali tvrdil, že Joe mu dával také silné údery, že ich ani necítil. Okrem toho mal najlepšiu čelusť medzi šampiónmi ťažkej váhy, volali ju aj betónová. A zároveň silné telo, veľmi podceňované, ktorým zachytil Fraziera, Listona a Foremana a nedokázali nič urobiť, až kým ich rozhodca neodtrhol. Po tomto zápase Joea znova odrovnal George Foreman v 76-tom, keď sa chcel odvetným súbojom dostať do súťaže o svetový titul, a tak nastal pre neho čas odísť z kruhu von. Hoci ho Ali zdolal dvakrát, práve Georgea Foremana považoval za toho, kto mu dával najtvrdšie údery, akoby sa naňho rútil kamión. A Aliho za človeka, ktorý takéto údery dokáže vydržať. Joe sa vrátil do kruhu ešte raz v 81-om, ale ďalej sa nedostal, tak to nechal nadobro. Počas kariéry odohral 37 súbojov, z toho bolo 32 víťazstiev (28 odrovnaní), 4 prehry (3 odrovnania) a 1 remíza. Joe a Ali v období pred svojimi zápasmi spolu dobre vychádzali, Joe Aliho verejne podporoval, pomáhal mu aj finančne, keď mu v 67-om odobrali titul kvôli nenastúpeniu do armády počas vietnamskej vojny a bol sa osobne prihovoriť aj u prezidenta Nixona, aby mu vrátili licenciu a mohol boxovať. (Na toto existujú dva pohľady. Jeden, že mu pomohol. Druhý, že investoval, aby sa Ali dal dokopy a mohli tak spolu bojovať, pretože bolo jasné, keďže ide o zápas rozhodnutia, že dostanú pár miliónov.) Ale to sa od obdobia okolo roku 1971 zmenilo. Ali ho odvtedy často verejne vykresľoval ako bábkou bielej Ameriky, volal ho veľkou nádejou belochov, strýkom Tomom (urážlivý černošský výraz - černoch, ktorý neberie belochov za rovných, ale sa im podriaďuje a chce byť s nimi zadobre až tak, že zradí svojich ľudí), malým, škaredým, nevychovaným a gorilou, čím sa ho snažil naraz zastrašiť, ponížiť, uraziť aj vytočiť. Joe to bral osobne a snažil sa mu to vrátiť, volal ho Cassiusom Clayom, čím zas Aliho vytáčal, že ho má používaním tohto mena za otroka belochov. Joe tvrdí, že všetky tri ich spoločné zápasy vyhral on. A niekedy aj prestrelil, napríklad keď Ali zapaľoval v 96-om olympijský oheň, povedal, že by ho tam rád strčil. Aj keď má mnoho fanúšikov, takéto výroky mu nepomáhajú v príjmoch. Rivalita trvá dodnes, aj keď nie je taká vystupňovaná aká bola, už aj kvôli Aliho chorobe. Od Aliho však k ospravedlneniu došlo, bolo to po treťom ich zápase a ospravedlnil sa jeho synovi Marvisovi, ktorého si zavolal do šatne, za tie hrozné veci, ktoré povedal o Joevi. Marvis to tlmočil otcovi, ten to však neprijal. Chcel od Aliho, aby to urobil osobne a verejne, presne tak, ako ho aj urážal. Po rokoch Ali prehlásil, že Fraziera si váži a jeho vyhlásenia voči nemu slúžili na podporu zápasov. V 2001 sa ešte ospravedlnil Joeovi cez noviny Newyorské časy (The New York Times) za to, čo povedal pred prvým zápasom, ale Joe to neprijal s tým, že sa ospravedlnil novinám a nie jemu, "Stále čakám, že to povie mne.“ Aliho odpoveď, "Ak uvidíte Fraziera, povedzte mu, že je stále gorila." Frazier si doteraz trvá na svojom. Záver je asi taký, že Ali je športový víťaz, charizmatická superhviezda, milionár s postihnutím, radikálny moslim ako Malcolm X a Joe je morálny víťaz, tichý a pokorne pracujúci, všetkými uznávaný, relatívne zdravý (slepý na oko, diabetik), s nedobre využitými finančnými možnosťami, nenásilný kresťan ako Martin Luther King. Obaja vynikajúci boxeristi, ale úplné protiklady. Ali so spormi s vojnou a politikou a Joe čistý boxer bez sporov nevyjadrujúci sa k vojne či politike. Joe bol milionár v 70-tych rokoch, no niektoré peniaze mu zmizli v obchodoch za zvláštnych okolností. Napr v roku ´73 kúpil poľnohospodársku pôdu za 843-tisíc dolárov a v ´78 súhlasil s jej predajom za 1,87 milióna. Pôda je dnes rozparcelovaná a zastavaná. Hoci mu prichádzali ročné platby, hovorí, že jeho podpis na dokumentoch je sfalšovaný a nevedel o jej predaji. Správcovská spoločnosť nehnuteľností má voči nemu dlh 1,3 milióna, ktoré mu nikdy nevyplatila a žiadal navrátenie pozemku do jeho vlastníctva, plus odškodné v aktuálnej hodnote pozemku, čo je 84 miliónov dolárov. Joe mal počas boxovania hudobnú skupinu, v ktorej spieval a vystupoval s ňou aj v Las Vegas. Spieva aj naďalej. Zlatú medailu z Olympiády rozdelil na 11 častí a dal svojim 11-tim deťom. Jeho dvaja synovia Marvis a Hector (Joe ml.) a dcéra Jacqueline sú bývalí boxeristi. Marvis sa po víťazstvách stal vyzývateľom Larryho Holmesa aj Mikea Tysona, no obaja ho odrovnali v prvom kole, Mike dokonca za 30 sekúnd. Marvis je teraz kazateľom. Jacqueline, vtedy aj 38-ročná právnička, dnes sudkyňa, tiež po víťazných súbojoch boxovala 08.06.´01s Aliho dcérou Lailou, no nepodarilo sa jej ju zdolať, aj toto víťazstvo zostalo na strane Aliovcov. Tento zápas dcér majstrov sveta bol v médiach označovaný ako štvrtý medzi menami Ali(ová) a Frazier(ová) a obidve sa tiež pustili do vojny slov pred zápasom, aké mali ich otcovia. Joe je v dvoch Sieňach slávy boxu a v jednej americkej olympijskej. Vo Philadelphii, kde žije, má zrenovovanú známu telocvičňu, ktorú prevádzkoval a trénoval v nej, okrem iných aj svojho syna Marvisa. Správy o jej zatvorení nepochádzajú od neho, napriek tomu sa šíria a v januári 2011 tam ešte je a aj nad ňou na poschodí býva. Joe sa ďalej venuje finančnému zúžitkovaniu svojho mena, cestuje po svete, stretáva sa s fanúšikmi a chcel by zmeniť dnešné pravidlá boxu u Obamu, aby sa vrátila jeho sláva a dostávali sa tak na svetlo sveta noví skutoční hrdinovia boxu, pretože teraz, podľa jeho slov, má (papierového) šampióna skoro každá ulica. “Ali ľuďom tvrdí, že je najväčší, ja mu to neberiem, ale ja som väčší. Ali vždy hovoril, že by som bol bez neho ničím, ale kým by bol on bezo mňa?“, Joe Frazier.
.
Muhammad Ali - americký boxerista, držiteľ olympijského zlata z roku ´60, 3-násobný majster sveta ťažkej váhy a najslávnejší športovec na zemeguli. Narodený ako Cassius Clay 17.01.´42 v meste Louisville, v štáte Kentucky. Meno Cassius Clay mal po otcovi, ten ho zase dostal po politikovi z 19. storočia, aristokratovi belochovi, ktorý bojoval za dosiahnutie zrušenia otroctva a obchodovania s otrokmi. Jeho otec maľoval reklamné tabule, plochy a nápisy a Ali mu pomáhal a maľoval s ním. Ali svoju obratnosť získaval už v detstve, keď sa s bratom hrával tak, že ho mal triafať kameňom a Ali sa mal uhýbať. Brat si myslel, že sa Ali zbláznil, ale nikdy sa mu ho nepodarilo zasiahnuť. V októbri ´54 mu ako 12-ročnému ukradli bicykel, našiel policajta menom Joe Martin a povedal mu, že chce zmastiť zlodeja, nech to je ktokoľvek. Policajt bol tréner boxerov a povedal mu, že by sa mal naučiť biť predtým než začne vyzývať ľudí, ktorých chce zmastiť. Začal ho trénovať a vysvitlo, že medzi ostatnými vytŕča, pretože tvrdo trénoval a bol ochotný znášať obete, aby priniesol niečo hodnotné do športu. V 60-tom letel na olympiádu, lietania sa však bál, kúpil si predtým padák a mal ho celú cestu modliac sa na kolenách. Ako 18-ročný tu získal zlato v poloťažkej váhe, menej ako 6 rokov po krádeži bicykla. V New Yorku a Louisville je vítaný s parádou ako hrdina, ale napriek tomu ho v segregovanej reštaurácii v Kentucky neobslúžia, lebo je černoch. Je známe, že Ali preto zahodil olympijskú medailu do rieky Ohio, no menej známe je aj to, že Ali medailu len stratil a preto sa vytvorila pre verejnosť takáto zaujímavejšia alternatíva. V každom prípade má Ali doma jej vystavený duplikát, ktorý dostal na olympiáde v 96-tom. Aliho, pred teraz známou prezývkou Najväčší, volali Louisvillská pera, lebo toľko rozprával a už rečami každého nielen provokoval, ale pútal na seba pozornosť a tým energiu a podporu fanúšikov, čím súpera vopred akoby odrovnával, pretože už v nich sa mu nikto nemohol vyrovnať. Ali si robil sám sebe reklamu, vyzdvihoval svoje prednosti, vyhlasoval seba za pekného a ostatných boxeristov za škaredých. O sebe tvrdil, že je šampiónom ľudu, že zastupuje černošskú rasu. Sebadôveru mal v srdci od detstva, keď každému rozprával, že sa stane šampiónom sveta. Pravidelne tvrdil a vyhlasoval, že je neporaziteľný a “Najväčší všetkých čias“. Veril sám v seba, mal prirodzený talent, vedel ako na to a sledoval si to. Ali nemal silné údery, ale mal rýchle ruky a tým bleskové údery, rýchle “tancujúce“ nohy, odolnú betónovú čelusť a silné telo. V 64-tom dostáva šancu na súboj s obávaným šampiónom ťažkej váhy Sonnym Listonom, ktorého nazval veľkým škaredým medveďom, “Sonny nie je nič. Ten človek nevie rozprávať, nevie bojovať, potrebuje sa naučiť rozprávať, potrebuje sa naučiť boxovať a odkedy ide bojovať so mnou, potrebuje sa naučiť padať.“ Tu sa predstavil so sloganom svojho trénera, “Vznášam sa ako motýľ, pichám ako včela.“ A na to ako sa vyhne Sonnyho útokom povedal, “Nezasiahnete rukami to, čo nevidíte očami.“ K svojej rýchlosti tiež niekedy dodal, “Som taký rýchly, že keď som minulú noc vo svojej spálni zhasol svetlo, bol som v posteli skôr, než bola v izbe tma.“ Ľudia pred týmto zápasom verili, že vyhrá Liston. “Niekto v tomto kruhu zomrie od šoku,“ povedal rýchly Ali na adresu pomalého Sonnyho a 25.02.´64 sa ako 22-ročný stáva prvýkrát majstrom sveta ťažkej váhy. “ Som kráľom sveta. Poznám skutočného Boha. Musím byť najväčší. Som pekný. Zatriasol som svetom!“, vykrikuje Ali poskakujúc v kruhu ako dosiahol víťazstvo. Na druhý deň, 26. februára, oznamuje vstup do náboženskej organizácie černošských moslimov Islamský národ (tiež Národ islamu) pod menom Cassius X. O týždeň nato dostáva 06.03.´64 nové meno Muhammad Ali, čo znamená Chvályhodný Najvyšší, Ali to tiež vysvetľoval ako milovaný Bohom. Nazýval sa Čiernym moslimom a reagoval alebo odpovedal len na oslovenie ako Muhammad Ali. Meno Cassius Clay považoval za meno belochov, ktoré dávali otrokom a on otrokom nie je, je slobodný. Bol povolaný do armády, pričom nemal bojovať, ale mal byť hovorcom alebo zabávačom. V 66-tom odmieta slúžiť armáde počas Vietnamskej vojny z náboženských dôvodov, ktoré mu zakazovali vo Vietname bojovať s odôvodnením, že on nemá spor s Vietkongom a že žiadny Vietkong ho nenazval otrokom. Jeho boj je v Amerike, nie vo Vietname. V apríli 67-om vláda zamieta jeho tvrdenie s tým, že ide o politické dôvody a nie náboženské. Ali odmieta aj tak nastúpiť a 27.06.´67 je vylúčený z boxerskej asociácie, odňali mu titul a má zákaz boxovania, ktorý trvá vyše 3 rokov. Tiež bol kvôli porušeniu zákona za odmietnutie nastúpenia na vojnu odsúdený na 5 rokov väzenia, vonku bol na kauciu, odvolal sa na Najvyšší súd a ten v 71-om odsúdenie zrušil a Aliho oslobodil. Počas tejto doby vystupoval na verejnosti, hlavne na študentských demonštráciách proti vojne vo Vietname. Po návrate do súťaží a víťaznom súboji v októbri ´70 nad Jerrym Querrym, ktorého volal veľkou nádejou belochov, sa stretáva s Joem Frazierom 08.03.´71 v New Yorku na “Zápase storočia“, aby bojoval nielen o titul, ale aj o rozhodnutie, kto z nich dvoch dovtedy neporaziteľných boxeristov je ten lepší. Bol to taký veľký zápas, že kvôli nemu zastavili na jeho dobu trvania aj vojnu. Ali prvýkrát prehral. Toto spomínal Richard Pryor vo svojom stojáku Naživo na koncerte, keď Joe uťal Aliho v 11-tom kole povestným ľavým hákom a Ali sa zložil na laná. “Najtvrdší úder, ktorý som dostal, bol od Fraziera.“, povedal Ali. Fraziera ale o titul obral George Foreman, ktorého zas obral Ali v africkom Zaire (dnes Kongo) 30.10.´74 na zápase “Rachot v džungli“. Foremana tak isto ako Fraziera považoval za nádej belochov a strýka Toma, “Kto je on? Biela Amerika, kresťanstvo, vlajka, beloch, bravčové rebierka.“ Tak ako pri Listonovi, verili ľudia Foremanovi. Ten predtým porazil Fraziera a Nortona, ktorí porazili Aliho a tak si myslel, že Ali bude z nich najľahší. Ali však odrovnal Foremana a ten padol ako strom v lese a stáva sa tak druhýkrát svetovým šampiónom ťažkej váhy. V 75-tom konvertoval na sunnitský islam. 01.10.´75 sa s Frazierom znovu stretáva vo filipínskej Manile na zápase “Vzrušenie v Manile“ a vyhráva ho takmer na smrť vyčerpaný technickým odrovnaním (vážne zranenie) od opuchnutia nevidiaceho Fraziera. Tento zápas, ktorý Ali považuje za svoj najlepší v živote, sa považuje doteraz aj za najlepší v histórii boxu. Viac o súbojoch a vzťahu Fraziera s Alim je v Náboji Joea Fraziera. 15.2.´78 mal Ali súboj s Leonom Spinksom. Ali ako olympijský šampión dovtedy porazil všetkých držiteľov olympijského zlata svojej éry a Spinks mu ponúkol šancu na porazenie ďalšieho olympijského víťaza. Ali ho však ako víťaz podcenil, očakával ľahký súboj, pred zápasom veľa netrénoval a o titul v súboji, na konci ktorého práve Spinks nevyzeral unavený, nečakane prišiel. Ale presne o 7 mesiacov 15.09.´78 nad Spinksom v odvetnom zápase v neworleanskom Superdóme vyhráva a stáva sa ako prvý trojnásobným majstrom sveta ťažkej váhy. V 80-tom sa zúčastní súboja s Larrym Holmesom, ktorý síce “nedôstojne“ prehrá, ale dostane zaň 8-miliónov dolárov. “Holmes neporazil šampióna ťažkej váhy, ale človeka, ktorý bol šampiónom ťažkej váhy“, povedal k tomuto zápasu Leon Spinks. Viac o súbojoch Spinksa s Alim je v Náboji Leona Spinksa. Naposledy si Ali dá 12.12.´81 súboj s Trevorom Berbickom a ten tiež (piatykrát) prehráva a o deň na to vyhlasuje odchod z boxu. Počas kariéry odohral 61 súbojov, z toho dosiahol 56 víťazstiev (37 odrovnaní) a utŕžil 5 prehier (0 odrovnaní). V 84-tom mu zistili Parkinsonovu chorobu (odumieranie buniek v mozgu s postupnou nemožnosťou ovládania tela). V 90-om vyjednával u Husajna v Iraku prepustenie 14 amerických rukojemníkov, v 96-om zapaľuje oheň na letnej olympiáde v Atlante, v 98-om sa stal Poslom mieru Spojených národov, doteraz sa aktívne venuje charite a dobročinnosti. Mal 4 ženy a má 9 detí. Ali neľutuje nič zo svojho života a na chorobu sa nesťažuje. Hovorí, že keby nebol boxerom, bol by stále maliarom v Kentucky. “Je dobré vedieť, že ľudia chcú stále o mne čítať, stále o mne počúvať. Po toľkých rokoch, od roku 1960 až doteraz, je dobré vedieť, že som stále obľúbený.“ Najslávnejší ukradnutý bicykel je doteraz nezvestný.
.
Huey P. Newton – spoluzakladateľ a vodca Strany pre sebaobranu Čierny panter (len členovia sa volajú množným číslom Čierni panteri alebo Panteri), radikálnej černošskej organizácie založenej na podporu Čiernej sily, ľudských práv, sociálno-politickej slobody a sebaobrany. Čierna sila (tiež Čierna moc) bol politický slogan používaný počas hnutia medzi černošským obyvateľstvom USA koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov na zdôraznenie rasovej hrdosti a aby sa černoši združovali a vytvárali politické a kultúrne inštitúcie, aby si volili zástupcov a tí vyjadrovali ich potreby. Huey sa narodil 17.02.´42 v Louisiane a ako 3-ročný sa s rodinou presťahoval kvôli práci do Oaklandu v Kalifornii. Ako 14-ročný je zatknutý za držanie zbrane a vandalizmus. Hoci skončil strednú školu, nevedel čítať (len slová ako pes a pod). Pred univerzitou sa to naučil sebaštúdiom Platónovej Republiky, ktorú pochopil po piatich prečítaniach a to mu dalo nápad, že sa stane vodcom. Študoval spoločenské vedy na komunitnej univerzite Meritt a právo si doplnil na Univerzite mesta Oakland a Sanfranciskej právnickej škole. Počas štúdií na univerzite sa zabezpečoval vykrádaním domov a tvrdil, že právo sa učil, aby sa stal lepším vlamačom. V 64-tom ako 22-ročný je odsúdený na 6 mesiacov väzenia za ozbrojený prepad. Na univerzite sa stal politicky orientovaný a sociálne uvedomelý, znalosti si dopĺňal štúdiom Malcolma X, Mao Ce-Tunga, Iljiča Lenina, Karola Marxa, Che Guevary a pod. Vedomý si toho, že je z geta, že černoši sú diskriminovaní a obeťou systému, že je len zopár organizácií, ktoré zastupujú alebo riešia problémy a potreby tejto vrstvy občanov, založil v 66-tom so spolužiakom z univerzity Bobbym Sealeom “neparlamentného“ Čierneho pantera (Bobby ako predseda a Huey ako minister obrany) na ochranu miestnych komunít pred policajnou brutalitou a rasizmom, z ktorého sa časom vyvinula marxistická revolučná skupina bojujúca proti vláde USA, konkrétne jej štruktúre moci, vrátane vojakov a ozbrojených policajtov. Organizácia bola myslená ako ostražitý panter, ktorý nezaútočí, pokiaľ nie je napadnutý. Miesto sloganu Čierna sila používali slogan Všetka moc ľudu, ktorý zahrňoval Hueyim a Bobbym vytvorený 10-bodový program na zlepšenie životných podmienok černochov (slobodu, zamestnanosť, slušné bývanie, vzdelanie a výnimku nevstupovania do armády). Na dosiahnutie svojich požiadaviek “ponúkali“ ako možnosť aj revolúciu, ktorou by zároveň vyriešili nielen problémy černochov a rasizmus, ale aj ukončenie imperializmu a vykorisťovanie pracujúceho ľudu. Policajtov a vojakov nazývali prasatá a politikov potkany. Huey znalý kalifornského práva dokázal oboznámiť veľa černochov, že môžu nosiť zbraň na obranu. Všetci panteri chodili ozbrojení, hliadkovali policajtov kvôli porušovaniu zákonov počas zásahov voči černochom, oboznamovali o právach, platili kaucie za zatknutých. V októbri ´67 bol zatknutý a obvinený zo zabitia policajta. Hoci Huey tvrdil, že bránil kolegu-pantera, ktorého chcel policajt zastreliť (telo kolegu po zatknutí Hueya zmizlo), bol v septembi ´68 odsúdený za jeho úmyselné zabitie. V rovnakom čase šéf FBI J. Edgar Hoover popísal Panterov ako “najväčšiu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť krajiny“, ktorá by mohla spôsobiť občiansku vojnu, čím sa začali akcie na ochromenie a zrušenie Čierneho pantera, ako sa potvrdilo po smrti Hoovera, aj nezákonnými postupmi a spôsobmi. Huey počas súdneho procesu v rovnakom roku neúspešne kandidoval do Kongresu za Stranu mieru a slobody. Po jeho odsúdení zorganizovali Panteri masovú akciu názvom Slobodu Hueyimu! V máji 70-tom odvolací súd vrátil rozsudok a nariadil nový proces, boli však dva a nakoniec štát Kalifornia žalobu stiahol s odvolaním na procesné chyby sudcu pri pokynoch týkajúcich sa poroty. V 71-om počas týchto dvoch procesov navštívil Čínu, kde sa stretol s premiérom a aj manželkou predsedu Mao Ce Tunga a bol mu ponúknutý politický azyl. Huey po prepustení zmenil program strany, svoju rétoriku, upustil od marxisticko-leninskej ideológie, Panteri rozdávali jedlo na školách deťom, oblečenie, šatstvo, poskytovali bezplatné lekárske prehliadky, štúdium. Financovanie niektorých programov bolo zabezpečené predajcami drog a z kruhov prostitúcie. V 74-tom mal zopár obvinení z napadnutia a jedno z vraždy 17-ročnej prostitútky. Vonku bol na kauciu, na súd však neprišiel, čím sa mu kaucia zrušila a dostal sa na zoznam najhľadanejších FBI. Huey radšej odišiel na Kubu, kde strávil 3 roky v exile ako strojník a učiteľ. V 77-om sa vrátil, pretože sa podľa neho situácia v USA zmenila a mohol sa zúčastniť spravodlivého procesu. Od obvinenia bol oslobodený po dvoch nerozhodnutiach poroty. V 78-om si urobil doktorát (PhD) na Kalifornskej univerzite prácou Vojna proti Panterom: Štúdia potláčania v Amerike. V 79-om sa zúčastnil na vystúpení Richarda Pryora Naživo na koncerte, hoci ho kamera neukázala. V 85-om bol zatknutý za spreneveru peňazí zo štátnych a federálnych fondov pochádzajúcich zo školských a výživových programov Čierneho pantera. V 89-om bol odsúdený za spreneveru peňazí školy, ktorú viedli Čierni panteri, peniaze pravdepodobne použil na podporu alkoholovej a drogovej závislosti. 22. augusta 1989 bol Huey kvôli konfliktu zastrelený predajcom drog, v Oaklande, v meste, v ktorom vyrastal a kde sa narodil aj skonal Čierny panter ako symbol hnevu černošského ľudu.
.
Buster Brown - info pribudne
.
Vibrátor - info pribudne
.
IMDB.com

Titulky Richard Pryor: Live in Concert ke stažení

Richard Pryor: Live in Concert (CD 1) 734 606 396 B
Stáhnout v jednom archivu Richard Pryor: Live in Concert

Historie Richard Pryor: Live in Concert

Zatím žádná historie ani nové verze těchto titulků

RECENZE Richard Pryor: Live in Concert

1.1.2011 23:00 MaarthyL odpovědět
bez fotografie
Díky... Je to celkem "ojeb" tieto slovenské vulgarismy v překladu a ty Tvoje parádné úvody titulkov, ale i tak nelze než znova poděkovat, za to jak si dal dokopy hlavní pilíře black stand upů.

Příspěvek:
Můžete připojit přílohu do velikosti 1 MB


Registrace
Pokročilé hledání
VZKAZY Z FÓRA
Hurá, konečně se do toho někdo pustil! Předem mockrát díky a těším se... ;-)
tak vyzera to na fajn serial, vdaka ti
Tenhleten seriál by mohl být docela zajímavý.
Já nejsem překladatel a určitě se tu najde někdo daleko fundovanější. Zkus se třeba podívat na progr
jacku, lol tvl co po mně furt jdeš? :-D Všiml sis, že si všímám jen filmů, které mě zajímají a necpu
na beta.titulky.com tom jde jednodušeTo by byla ale škoda. :-(Poradíš jak se to dělá? Děkuji.Předem moc děkuji.
Lol nechceš tu dělat moda ? nebo aspon vypomáhat třídit určité rozpracované sekce, třeba i popohánět
Cough reklamyy ?
Pohodička, klídeček... dávám si 2díly naráz hlavně že jsou ve 2160p ;)
Jde prosím znovu otevřít požadavek na překlad seriálu - The Marvelous Mrs. Maisel. Stále totiž chybí
Tak korekce 5. dílu dokončena.
Už to čeká jen na nahrání...
titulky lze naklikat do cloudu a stáhnout pak jeden balík. ;)
Kdyby alespoň šlo stáhnout celou sérii v jedné složce, jako na Ed**. cz :)
Nezobralo smajlíka hm zaujímavé. Paráda, že sa do toho púšťaš.
Netuším. Mé předchozí titulky mi vždy schválili rychle. Asi to zapadlo. Snad do dvou týdnů to bude s
Vypadá to, že se do toho nikdo nepustí, tak si to zapíšu, sám jsem na to zvědavý.
Dakujem ,velmi si toho vážim
Omlouvám se.. díky za upozornění.
Přepsal jsem se v názvu filmu.
Ve svém příspěvku píši o filmu
Dobré hodnocení, skvělí herci, proč se do toho nikdo nepustil?
Super, děkuji! :)
Naprostý souhlas, ono ani těch 25 titulků pro prémiové účty na den není o moc lepší.
Stáhnout titul
Proč nejsou schválené? Teď jsem si to s nimi dala, pár vět kostrbatých, ale v pohodě. Díky za překla
Tady jsi ve špatným požadavku. :-D Let it Snow se překládá https://www.titulky.com/?Stat=5&item=1917
Od 16.9. čeká na schválení 12 díl, to je už dost dlouho, je tam nějaký problém?
Ten těšing jsem se rozhodl zpříjemnit objevem mezi tvými titulky : Shetlandem :-) ;-)
Let.it.Snow.2020.1080p.WEB-DL.DD5.1.H.264-EVO.mkv,
obsahuje anglické titulky...
tenhle film je na